Drevo je nezastupiteľný materiál, ktorý sa v stavebníctve využíva od nepamäti. Jeho použitie vo forme fasád vystihuje nielen kladný vzťah majiteľa domu k prírode, ale má hneď niekoľko nesporných výhod. Azda najväčšou je to, že drevená fasáda pozitívne pôsobí na vnútornú mikroklímu tým, že v lete dom ochladzuje a v zime zasa izoluje. Taktiež architektonické stvárnenie drevených fasád ponúka množstvo možností a projektantom umožňuje popustiť uzdu svojej fantázie.
Drevené fasády môžu mať veľmi rôznorodé variácie, najčastejšie sa však používajú ako pohľadová časť prevetrávaných fasád. Tieto majú oproti klasickým kontaktným fasádam výhodu v tom, že prípadnú vlhkosť neuzatvárajú vo vnútri budovy, ale umožňujú jej voľne odvetrať sa von vzduchovou medzerou, vytvorenou medzi tepelnou izoláciou a samotným fasádnym obkladom.
Ak sa drevené fasády povrchovo upravujú, tak iba olejmi, na tento účel vyrobenými. Oleje nezabraňujú drevu dýchať a udržujú jeho prírodný vzhľad. Drevené fasády bez povrchovej úpravy získavajú časom tzv. „patinu“. Tá vzniká vplyvom UV žiarenia a kyslíka, pričom dochádza k ich zafarbeniu na červenohnedú až tmavo hnedú farbu, ktorá fasáde prepožičiava nezameniteľný vzhľad.
Z drevín, ktoré je potrebné povrchovo upravovať, sa využívajú na fasády najmä smrek a borovica. Smrek sa veľmi dobre znáša s väčšinou náterových hmôt, čo z neho robí lacnú univerzálnu drevinu. Borovica je trochu homogénnejšia ako smrek, ale dosť živičná drevina. S niektorými náterovými hmotami sa neznáša a možno ich aplikovať až po celkovom odmastení dreva. Na prudkom slnku často vyteká zo smolníkov živica, čo poškodzuje povrchovú úpravu a na tmavom nátere vytvára fľaky.
Montáž drevenej fasády je pre stolára, tesára vcelku jednoduchá vec, ktorú však dokáže zvládnuť aj šikovný kutil. Musíte však mať určenú presnú skladbu roštu, izolačnej vrstvy a aj konečnú skladbu fasády vrátane detailov. Projekt by mal byť postavený tak, aby bol rosný bod v miestach, kde nemôže urobiť škody – teda mimo izolácií a tam, kde môže byť dobre odvetrávaný. S tým súvisí aj nutnosť dodržania projektu pri realizácii a tiež použitie vhodných (a na tieto účely schválených) materiálov – izolácií, hmoždiniek, skrutiek a pod. Drevená fasáda je vystavená množstvu rôznych vonkajších vplyvov, napr. silnému vetru, zmenám vlhkosti vzduchu a zrážkam. Iba správne vyprojektovaná a správne namontovaná drevená fasáda je schopná všetkým nepriaznivým vplyvom dlhodobo odolávať, v opačnom prípade môže dôjsť nielen k estetickým, ale aj funkčným poruchám (a tieto sa môžu dostaviť veľmi rýchlo). Drevené dosky fasády sa montujú na drevený rošt. Rošt musí byť vytvorený tak, aby za fasádou mohol prúdiť vzduch smerom nahor a unikať cez vetracie otvory. Týmto spôsobom je zaistené odvetranie prípadnej vlhkosti zo zadnej strany fasády. Minimálna šírka vetracej medzery by mala byť na 1 m2 konštrukčnej výšky podlažia min. 1 cm odvetrania. Rozteč roštu musí byť primeraná hrúbke fasádneho profilu a treba zohľadniť, či ide o profil s perom a drážkou alebo, bez nich. Pamätajte, že hranoly roštu je potrebné ošetriť proti drevokaznému hmyzu, hubám a plesniam. Ku konštrukcii roštu odporúčame používať drevo so zodpovedajúcim stupňom vlhkosti, nesušené stavebné rezivo je pre takéto použitie nevhodné. Dbajte na to, aby bola spodná konštrukcia rovná (odporúčame použiť olovnicu a rovnajúcu latu), väčšie nerovnosti (kamene, zvyšky omietky) odstráňte, menšie vyrovnajte drevenými klinmi, umiestnenými pod nosné laty v mieste upevnenými hmoždinkami.
Schopnosti dreva zmenšovať pri vysychaní svoje rozmery hovoríme zosychanie. Zosychanie neprebieha v dreve po celú dobu vyparovania vody, ale len od okamihu kedy sa vyparí všetká voľná kapilárna voda a začne sa vyparovať voda hygroskopická (z bunkových stien) t. j. od okamihu, kedy vlhkosť dreva odpovedá bodu nasýtenia vlákien (20 – 30 %). Priemery ciev a parenchymatické bunky sa obyčajne zmenšujú v tangenciálnom smere a nepatrne sa zväčšujú v radiálnom smere. Drevné vlákna usychajú rovnako v tangenciálnom aj radiálnom smere. Dreňové lúče v smere šírky vysychajú viac než v pozdĺžnom smere. Preto nie je zosychanie dreva vo všetkých smeroch rovnaké. Najmenšie zosychanie pozorujeme v smere dĺžky vlákien a najväčšie v tangenciálnom smere.
Hustota dreva udáva hmotnosť jeho objemovej jednotky (udáva hmotnosť jednotkového objemu dreva pri určitej vlhkosti). Vypočíta sa z podielu hmotnosti mw a objemu dreva Vw. Vyjadruje sa najčastejšie v kg .m'3 alebo g.cm"3. Najťažšie drevo guajak má 1363 kg .m"3 Najľahšie drevo balzy 130 kg. m'3
Vlastnosti vybratých drevín (podľa Niemza 1993, a Rijsdijka a Laminga 1994). zdroj: treeland.de | |||||||||
druh dreva | hustota dreva (kg/m³) |
koeficient zoschnutia |
pevnosť (N/mm²) | E-Modul (N/mm²) |
trieda odolnosti DIN EN 350-2 |
||||
radial | tangen. | ťah (axial) |
tlak (axial) |
ohyb (krížom) |
posuv (axial) |
||||
smrek | 470 | 0,15 | 0,32 | 80 | 40 | 68 | 7,5 | 10.000 | 4 |
borovica | 520 | 0,15 | 0,30 | 100 | 45 | 80 | 10 | 11.000 | 3 – 4 |
Smrekovec | 590 | 0,20 | 0,44 | 105 | 48 | 93 | 9 | 12.000 | 3 – 4 |
Breza | 650 | - | - | 137 | 60 | 120 | 12 | 14.000 | 5 |
Buk | 690 | 0,19 | 0,34 | 135 | 60 | 120 | 10 | 14.000 | 5 |
Dub | 670 | 0,15 | 0,26 | 110 | 52 | 95 | 11,5 | 13.000 | 2 |
jaseň | 690 | 0,19 | 0,34 | 130 | 50 | 105 | 13 | 13.000 | 5 |
agát | 730 | - | - | 148 | 60 | 130 | 16 | 13.500 | 1 – 2 |
mahagon sipo | 590 | 0,22 | 0,25 | 110 | 58 | 100 | 9,5 | 11.000 | 2 |
Azobé | 1060 | 0,32 | 0,42 | 180 | 95 | 180 | 14 | 17.000 | 1 |
Hrúbkový prírastok dreva za jeden rok, vytvára sa periodickou činnosťou delivých buniek (kambia) a jeho vrstva obaľuje kmeň, vetvy a korene. Väčšinou pozorovateľné voľným okom alebo pod lupou. Skladajú sa z dvoch farebne aj textúrou rozdielnych vrstiev jarného a letného dreva.
Drevo predstavuje pružný, pevný a pritom ľahký materiál, ktorý má dobré tepelnoizolačné vlastnosti, je schopné znášať veľké zaťaženie, tlmiť vibrácie, ľahko sa opracúva reznými nástrojmi, možno ho spájať, spevňovať kovovými a inými výplňami. Drevo má pôsobivé dekoračné vlastnosti a môže mať aj výborné rezonančné vlastnosti.
Vlhkosťou dreva rozumieme množstvo vody, ktoré sa nachádza v dreve. Absolútna vlhkosť - vyjadruje sa pomerom hmotnosti vody k hmotnosti absolútne suchého dreva. Relatívna vlhkosť dreva - vyjadrená pomerom hmotnosti vody a hmotnosti mokrého dreva .Vyjadrujú sa v %.
Voľná voda kapilárna a viazaná voda( hygroskopická).
Vzduchosuché - 15-20%, Izbovosuché - 8-10%.
Ak vzorku dreva umiestnime v prostredí s konštantnými parametrami a necháme ju tam dostatočne dlho, dosiahne stav vlhkostnej rovnováhy. Vlhkosť dreva zodpovedajúca tomuto stavu sa nazýva rovnovážna vlhkosť dreva. Dosahuje sa sorpciou - proces dosahovania rovnovážnej vlhkosti zdola (navĺhaním), alebo desorpciou - opačný proces – vysúšanie.
Schopnosť meniť svoju vlhkosť podľa okolitého vzduchu.
Zvyšovanie vlhkosti v intervale od 0-30% pozorujeme zväčšovanie rozmerov a objemu dreva - to spôsobuje viazaná voda.
Je obráteným procesom napúčania - ide o zmenšovanie rozmerov a objemu dreva znížením obsahu viazanej vody.
Drevo zosychá aj naprieč vlákien rozdielne. V tangenciálnom smere je zoschnutie 1,5 až 2 - krát väčšie ako v radiálnom smere.
Schopnosť dreva nadobúdať pôvodný tvar a rozmery po odľahčení.
Schopnosť dreva zachovať si zdeformovaný tvar a rozmery po odľahčení.
Schopnosť dreva odolávať vplyvom mechanických zaťažení, bez porušenia štruktúry.
Fyzikálny dej, pri ktorom sa účinkom tepla znižuje obsah vody v dreve. Sušením dreva rozumieme zníženie vlhkosti dreva medzi BNV(30%) a spracovateľskou vlhkosťou 8% - úbytok vody voľnej ako aj viazanej.
Je sušenie s úplne riadenými vysúšajúcimi podmienkami. Suší sa teplým vzduchom, prehriatou parou, vákuovo alebo elektrickou energiou.